Relatívna spokojnosť napriek infekčnému prostrediu

riaditel   Asi sa zhodneme, že žijeme v zložitej dobe. To by mohlo znieť aj ako fráza. To, že žijeme vo vysoko infekčnom prostredí už celkom frázou nie je. Má to totiž blízko k realite. Pri charakteristike našej situácie, situácie ľudí nejako participujúcich na živote SOŠOS, nájdeme viacero nie príjemných charakteristík, reálií.

Žijeme totiž v regióne s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku, v regióne, kde je takmer nemožné nájsť si solídnu prácu.

Žijeme tiež v regióne, do ktorého neprichádzajú takmer žiadne zahraničné investície, akoby už všetci na ne aj rezignovali. Namiesto nich sem  prichádzajú rôzne balíčky pomoci s rizikom rýchleho prejedenia.

Žijeme v regióne s obrovskou mierou vysťahovalectva. Tisíce ľudí  rôznych generácií pracujú a žijú v zahraničí či aspoň na „ bájnom „ Západnom Slovensku. Stretnutia absolventov štátneho gymnázia sú medzinárodnými stretnutiami, z absolventov tu takmer nikto nezostal. Vysťahovalectvo samozrejme prináša aj rozpad rodín, či ich nenormálne fungovanie. Z tried, najmä v nadstavbách hromadne odchádzajú žiaci do cudziny. Zväčša sa späť ani nechcú vrátiť. Vychovávame pre cudzinu. Žijeme v krajine, kde sú prijímané rôzne školské koncepcie, ktoré sa buď vôbec nezrealizujú alebo sa uskutočnia v zdeformovanej podobe. Z niektorých  ide priam strach- napríklad pri posilňovaní všeobecného gymnaziálneho vzdelávania pred odborným a pod.  Neodpisujem vopred, ostáva nám veriť, že táto dlho chystaná reforma pôjde smerom k pozitívnym hodnotám.

Žijeme tiež v prostredí, kde máme zriaďovateľa u ktorého neustále snívame o jednote. Možno  nie o jednote ducha a tela, aspoň o lepšej kooperácii poslancov a úradu. Je dobré, že i v tomto prostredí sa nám dá celkom existovať, že sme vcelku podporovaní ( sú aj pozitíva).

Žijeme tiež v prostredí rozpadu stoviek rodín, tradičných hodnôt našej civilizácie. U mnohých žiakov ani nevieme s akým zákonným zástupcom môžeme komunikovať. Deti sú jednoducho rukojemníkmi rodinných drám, ktoré majú len porazených.

Žijeme v prostredí normatívneho financovania na hlavu, kde žiakovi na čele či v nose vidíme financie, ktoré na neho prídu a nechceme sa ich zbaviť. Je to 1500 či 2500 eur ročne? Tento údaj je nesmierne dôležitý, priam zásadný.

Žijeme v období, kedy doznieva boom duálneho vzdelávania a najmä v zaostalých regiónoch sa ho postupne vzdávajú. Duál je zatiaľ záležitosťou vyspelejších regiónov, aj to len v minimálnom rozsahu.

Žijeme tiež v prostredí, kde je človek človeku vlkom a je naozaj nenajedený. Mnohí (nie však my ) už dávno odzvonili dobrým medziľudským vzťahom.

Základná otázka teda znie: „Dá sa v tomto infekčnom prostredí dosiahnuť dobré výchovno-vzdelávacie výsledky? Vieme naplniť ciele?“

Odpoveď je, že len čiastočne, že sme determinovaní a deformovaní prostredím a civilizáciou.

Predsa sa však mnohé podarilo. Máme maturantov i absolventov záverečných skúšok, máme žiakov  s dobrým prospechom, ktorí nás reprezentujú na rôznych úrovniach. Máme tiež viacero zanietených a kvalitných pedagógov, niektorí na sebe skutočne pracujú. Máme úspešné stravovacie zariadenia, usporadúvame súťaže FOURFEST, stáže ERASMU, sme viditeľní a verejnosťou podporovaní. Spolupracujeme tiež so ZŠ, ich predstaviteľmi i žiakmi,  tu sú úspechy  striedavé a niekedy sa mi zdá, že sú aj školy, na ktoré platia iné motivačné prístupy.

Jednoducho, pri všetkej skromnosti, sme úspešnou školou, ktorá má svoju tvár, svojho ducha. No a samozrejme, aj množstvo nedostatkov, slabších stránok, niekedy vychádzajúcich priamo od nás. Slabiny  sú v školskej dochádzke, motivácii, aktivitách s triedami, v žiackej samospráve, niekedy v modernizácii, úcte k pedagógom.

Je toto naozaj dosť, čo pociťujeme na prelome školských rokov. Mne prichodí poďakovať všetkým pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom za odvedenú prácu, pogratulovať a poďakovať žiakom (nielen úspešným). Teraz si trochu oddýchnuť, sformovať zostavu do ďalšieho boja a v septembri vyraziť do  útoku za novými úspechmi. Určite nepríde kúzelník a spoločenské infekcie sa ihneď nevyliečia.

Ale napriek tomu má naše pôsobenie svoj význam a zmysel.

Krásne prázdniny SOŠOS !

 

 

PaedDr. Jaroslav Bagačka