Posledná novembrová sobota. Pre niekoho obyčajný deň, no pre nás, študentov hotelovej akadémie, deň, ktorého sme sa nevedeli dočkať. Predchádzajúcu noc mnohí z nás nemohli zaspať, čo bolo spôsobené akýmsi vnútorným napätím. Bolo to tu. Stužková! Stála nás toľko driny, sebazaprenia, potu, ale aj nervov. No, prah dospelosti prekračujeme len raz v živote. Všetko by malo byť dokonalé.
Hotel Tatra 18.00 – stužková slávnosť sa začala slávnostným nástupom hviezd V.H. Vyzerali sme naozaj krásne, ako z módnych časopisov. Tóny študentskej hymny Gaudeamus igitur sa rozozvučali sálou a …prišli chvíle dojatia, uvedomenia si, že sme to dokázali, prešlo už takmer 5 rokov, Po príhovoroch triednej profesorky Ľubky Karasovej a pána riaditeľa Jaroslava Bagačku, sme sa poďakovali niekoľkými vetami profesorom, rodičom. V oku rodičov, profesorov, ale aj nás sa blysla nejedna slzička. Potom nastala chvíľa odovzdávania zelených stužiek. Veru, táto malá stužka z nás urobila právoplatných maturantov, otvorila nám dvere do sveta dospelých. Súčasťou oficiálnej časti bol, samozrejme, rodičovský a učiteľský tanec, musím priznať, profesionálni tanečníci z nás nebudú.
Tréma a stres postupne začala opadať pri programe. Moderátorom bol náš Matúš. Valčík, labutie jazero, spartakiáda – tanečné čísla, spestrené vystúpením detičiek, kaskadérov, ͈ repeťáčky ̋ Voláriovej v podaní Maroša s hitom Diridonda, skutočne vyčarili úsmevy na tvárach všetkých hostí. Nemožno zabudnúť na hudobné číslo Vojta Botoša, ktorý sa predstavil sólom na viole, ale aj ako súčasť skupiny Cimbal trio. To vám bol zážitok! Mnohým prechádzali zimomriavky po koži. Po programe sme rozprúdili poriadnu zábavu, o jedenástej sme žrebovali tombolu, o polnoci sme si prevzali častušky, chutné tortičky, napili sa z džbánu a zaspievali si neodmysliteľný hit „Nie sme zlí“. Potom ešte pár hodín tanca a bol tu záver. Čo dodať?
Obleky, kravaty, profesor dojatý, pri pulte on a ty,
dievčatá zmenené šatami na dámy, úsmevné spomienky, už je to za nami.
Navždy sa zachová v pamäti stužková ….
