
V rámci aktivít druhého ročníka projektu „Rimavská Sobota – mesto tolerancie štyroch etník“ sa žiaci I.H a II.H dňa 18. októbra zúčastnili divadelného predstavenia Anna Franková. Predstavenie bolo jednou z akcií celodenného podujatia, ktorého cieľom bolo upriamiť pozornosť na kultúru menšín a etnických skupín žijúcich v regióne s osobitným dôrazom na židovskú, rómsku a maďarskú komunitu.
Dvaja herci Nového divadla z Nitry stvárnili svetoznámy príbeh trinásťročného židovského dievčaťa – Anny Frankovej, ktorá sa spolu s rodinou a ďalšími štyrmi ľuďmi počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Do denníka, ktorý dostala na trináste narodeniny, si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej „dialo – nedialo“. Zápisky sa končia textom, ktorý Anna zaznamenala iba pár dní pred tým, ako ju aj jej rodinu našli vojaci a odvliekli do koncentračného tábora. Anna zomrela na týfus v koncentračnom tábore Bergen Belsen. Jej zápisky sa však zachovali a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý ako jediný z ukrývajúcich sa vojnu prežil. Útla knižočka sa stala jedným z najautentickejších svedectiev hrôz, ktoré museli židovské rodiny ako Frankovci počas holokaustu prežiť. Je však tiež intímnym náhľadom do duše dievčaťa, ktoré aj popri apokalypse navôkol dospievalo, prežívalo prvé lásky a utiekalo sa pred strachom a utrpením do farebného sveta fantázie. Je to príbeh o tom, po čom mladý človek túži, aké má sny, bez ohľadu na to, či je Žid alebo má nejakú inú národnosť.
Divadelné predstavenie o Anne treba vnímať ako výzvu, posolstvo ľudstvu, tento raz rimavskosobotským stredoškolákom. Anna za svoj krátky život prežila veľa hrozných vecí, a aj napriek tomu nestratila vieru v dobro: „Vidím, ako sa svet pomaly, no čoraz väčšmi mení na púšť, počujem čoraz silnejšie biť blížiace sa hromy, ktoré zabijú aj nás, cítim v sebe utrpenie miliónov ľudí, no jednako, keď sa pozriem na oblohu, pomyslím si, že všetko sa znovu obráti na dobré, že aj táto hrôza sa raz skončí, že na svete opäť zavládne mier a poriadok.“ Osobná výpoveď tohto dievčaťa by sa mala teda stať účinnou zbraňou proti narastajúcej xenofóbii, nenávisti, neznášanlivosti a rasizmu!!!
AH





