Tak a je tu náš očakávaný a veľký deň.
17. november 2017, Hotel Tatra 18°°. Všetko sa začalo slávnostným nástupom princezien a princov z V.H. Vyzerali sme naozaj krásne. Študentská hymna Gaudeamus igitur sa rozozvučala sálou, prišli chvíle dojatia a uvedomenia si, že sme to naozaj dokázali. Po príhovoroch triednej profesorky Vierky Urdovej a pána riaditeľa Jaroslava Bagačku, sme sa niekoľkými vetami poďakovali profesorom, majstrom, rodičom. V každom oku sa blysla nejedna slzička.
Nastala chvíľa odovzdávania zelených stužiek. Táto malá stužka z nás urobila právoplatných maturantov, otvorila nám dvere do sveta dospelých. V oficiálnej časti sme zaspievali rodičom ďakovnú pieseň a venovali im valčík. Potom nasledoval rodičovský a učiteľský tanec.
Tréma a stres postupne opadli. Nasledoval program, kde sme predviedli ako si ukladať svoje veci do svojej skrine, zatancovali sme si kankan a retro tance, ukázali sme ako neobsluhovať. Záver programu patril triednej. Všetci sme jej zatancovali a pokľakli pred ňou s ružou. To bolo smiechu!
Po programe sme rozprúdili poriadnu zábavu. O polnoci sme si spolu pozreli video z únosu triednej knihy a pozreli sme si aj naše fotky a zaspomínali, ako ten čas letí. Prevzali sme si častužky, fajné tortičky, napili sme sa z džbánu a zaspievali sme si neodmysliteľný hit „ Tá naša stužkovááá“. Potom ešte pár hodín bláznenia sa a bol tu koniec. Koniec tých všetkých nervov, potu a driny, čo nás to stálo.
A čo dodať na záver? Len toľko, že to bol jeden z najkrajších večerov v našich životoch. Navždy sa zachová v pamäti stužková, spieva skupina Elán a stále noví poslucháči jej už štvrťstoročie dávajú za pravdu. Maturitný večierok patrí medzi najsilnejšie zážitky a takmer každý – každá naň potom nostalgicky spomína celý život. A tak aj my budeme spomínať.
Ivka Belicová, V. H
