Do nového roka si ľudia zvyknú niečo priať, vinšovať. Zdravie, šťastie, úspechy, spravidla len to dobré. Často to býva práve to, čo danému človeku chýba, nemá ho dostatok. Čo chýba, aspoň podľa mňa, nám, celej spoločnosti, národu a trochu aj nám na škole, je skutočná, úprimná, pravá chuť do života. Jeden zo silných pocitov, ktorý tu máme, by sa dal nazvať blbá nálada, atmosféra. Je určite ovplyvnená vysokou nezamestnanosťou, sociálnymi otrasmi, krízou, zlou demografiou, ekonomickým zneistením. Je to objektívne a v našom regióne mimoriadne silné. Jedni majú obavy o deti, boja sa kriminality, u ďalších prevláda vysťahovalectvo, je tu veľa agresivity, ani na úrovni mesta príkladov dobrej komunikácie nie je veľa. Sú dokonca takí, ktorí vzdávajú vzdelanie, nemajú motiváciu a radšej prepadnú hazardným alebo pivným hrám.
Zároveň však je tu 21. storočie, sú tu moderné technológie, je tu možnosť cestovať, mladí poznajú svet, vedia sa rýchlo zoznamovať, žijú dynamicky. A čo je ešte dôležitejšie, je tu sloboda a demokracia. Reminiscencie na staré dobré časy najmä v tomto rozmere nie sú na mieste. Už len málokto by si chcel vybavovať cestovné doložky, či žehliť pionierske šatky a zväzácke kravaty. Moderna tu je, prejavuje sa na každom kroku, od rodinných domov až po zateplené byty. A mohli by sme pokračovať a na misku váh dávať ďalšie pozitíva a zistili by sme, že prevažujú, že vlastne na blbú náladu nie je až toľko dôvodov a že blbejšia mohla byť dávno predtým…
Takto vážená prítomnosť má zmysel. Na prahu nového roku tiež. Aby sme doň vstúpili s optimizmom. Napriek neistote, prehrám stále žijeme. Aj my na SOŠOS. Popri úspechoch sa nám mnoho nepodarilo, robili sme chyby, nedarilo sa nám akosi rýchlejšie napredovať, trebárs v modernizácii vyučovania. Napriek tomu o správnosti nášho smerovania nemôže byť pochýb. Máme právo popriať si chuť do života, novú nádej, optimizmus. Aby sme boli učiacou sa organizáciou s dobrými vzťahmi, tvorivými žiakmi a pedagógmi, s úctou k iným. Školou, ktorá srší nápadmi a poctivou prácou. Želajme si pevnejší krok. A nezačnime s kritikou iných, začnime od seba. Prajme si dať našej práci, rodinám, spoločnosti nový zmysel, s chuťou žiť, nielen vegetovať.
PaedDr.Jaroslav Bagačka